Revue svetovej literatúry 4/2013

RSL 4/2013 Milí čitatelia,
predstavujeme vám najsúčasnejšiu čínsku literatúru vo výbere Paula T. Yunga, ktorý pripravil pre Revue svetovej literatúry. Prekladateľmi, ktorí sa na práci pre revue, zúčastnili, sú Elena Hidvéghyová – Yung, Marina Tkáčová a Martin Slobodník. Revue predstavuje súčasných prozaikov, vrátanie nositeľa Nobelovej ceny Mo Jena, štyroch básnikov, medzi nimi aj poetky, preklady sú doplnené medailónmi autorov, ako to už máme vo zvyku, ale v tomto prípade to nie je až také samozrejmé. Naposledy sme uverejnili výber z čínskej, vietnamskej a tchajwanskej literatúry roku 1999. Získať diela čínskych súčasných autorov v origináli nie je také ľahké, ako by sme si hádam predstavovali. Úvod k výberu napísala Elena Hidvéghyová – Yung a doplnila ho bibliografiou diel preložených z čínštiny do slovenčiny.
Výber dopĺňajú reprodukcie moderných čínskych maliarov, ktoré nám pripravil Jan Sekal, maliar a grafik, žijúci v Paríži, ktorý s nami už dlhšie spolupracuje.
Čínska literatúra i výtvarné umenie iste prekvapí nielen svojou formou, ale aj obsahom. Sú v nich pretavené životné skúsenosti, často veľmi kruté. Pri čítaní si uvedomíme, ako málo vieme o tejto obrovskej krajine a o živote v nej. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo zaplniť zasa jedno biele miesto na našej literárnej mape.
Okrem výberu z čínskej literatúry uverejňujeme štúdiu nášho popredného teoretika prekladu a prekladateľa Jána Vilikovského pod názvom Feldekov Shakespeare. Autor sa v štúdii zaoberá modernými prekladmi hier Williama Shakespeara z pera Ľubomíra Feldeka. Štúdia je významná nielen tým, že je to vzácna fundovaná kritika prekladu, ale súčasne hovorí aj o najpodstatnejších vlastnostiach prekladu a odporúčame ju všetkým prekladateľom. Naučia sa z nej to najdôležitejšie, v čom spočíva umenie prekladu.
Pozoruhodné sú aj prózy G. Tschinaga, autora mongolského pôvodu, ktorý vyštudoval v Nemecku a píše po nemecky. Nielen jeho prózy, ale aj život spisovateľa samého je neuveriteľne farbistý.
Dúfame, že posledné tohtoročné číslo bude pre vás niečím ako darček pod stromček.

Revue svetovej literatúry 3/2013

RSL 3/2013 Zostavovateľkou čísla je mladá slovenská škandinavistka Anna Fosse. Vybrala autorov, ktorí dosiaľ neboli preložení do slovenčiny, alebo ak, tak iba nie dosť reprezentatívne: Dag Solstad, Kjell Askildsen, Thure Erik Lund, Johan Harstad, Marco Demian Vitanza, Rolf Sagen, Tor Ulven, Søren Ulrik Thomsen, Jóanes Nielsen, Rói Patturson. Okrem diel týchto autorov sú v čísle aj pôvodné eseje o súčasnej nórskej a faerskej poézii a dráme k vybraným autorom. Osobitnú pozornosť venujeme výročiam dvoch významných spisovateľov. Prvým je dánsky filozof Søren Kierkegaard, z ktorého diel čerpá myšlienky celá moderná literatúra, európska i svetová. Píše o ňom prekladateľ a znalec jeho diela Milan Žitný. Druhým je François de La Rochefoucauld. Pri príležitosti štvorstého výročia jeho narodenia si v revue môžete prečítať esej o tomto francúzskom autorovi a preklady jeho maxím z pera Borisa Mihalkoviča. Na záver predstavujeme slovenským čitateľom román nemeckej spisovateľky pôvodom z Ruska Oľgy Grjasnowovej Rus je ten, ktorý miluje brezy v preklade Pauliny Čuhovej.
O spôsobe výberu diel píše v úvode zostavovateľka Anna Fosse. Prirodzene, nadväzuje tak na naše prvé nórske číslo spred siedmich rokov. Pripojila aj výber z literatúry Faerských ostrov. Tá sa v Revue svetovej literatúry objavuje prvý raz.
Faerské ostrovy tvorí skupina malých ostrov na severe Atlantického oceánu medzi Škótskom a Islandom. Vo faerčine názov pravdepodobne znamená „ovčie ostrovy“ alebo „vzdialené ostrovy“. Okolo roku 700 boli osídlené írskymi mníchmi, v 8. – 9. storočí ich získali nórski Vikingovia a potom boli roku 1035 pripojené k Nórsku. V jeho rámci, respektíve v rámci dánsko-nórskej personálnej únie sa stali roku 1380 súčasťou Dánska. Dánsku zostali aj po odtrhnutí Nórska roku 1814. Sú autonómnym regiónom patriacim pod Dánske kráľovstvo. Od roku 1948 získali možnosť rozhodovať samostatne o väčšine záležitostí okrem obrany a zahraničnej politiky. (Zdroj: Wikipédia.)
Prekladateľov z nórčiny a dánčiny predstavujeme v osobitnej rubrike revue pod názvom Prekladatelia v čísle.
Tešíme sa, že našim čitateľom a priaznivcom môžeme predstaviť aj významných súčasných severských výtvarníkov, s ktorými by sa nemali možnosť inak stretnúť. Nechýbajú ani zvyčajné recenzie.

Revue svetovej literatúry 2/2013

RSL 2/2013 Druhé číslo Revue svetovej literatúry v roku 2013 sa venuje španielskej literatúre. Jeho zostavovateľkou je už tradične PhDr. Eva Palkovičová, PhD. Tradične preto, lebo práve ona zostavovala aj predchádzajúce španielske čísla, a postarala sa tak, aby sme mali prehľad o veľkej európskej literatúre. Koncepcia čísel venovaných jednotlivým literatúram umožňuje pridávať ako tehličky ďalšie a ďalšie a stavať tak pevné základy poznania kultúr.
V úvode k tomuto číslu Eva Palkovičová spomína, že „v novembri 2012 v Madride vyslovili viacerí významní španielski vydavatelia zaujímavú a súčasne paradoxnú myšlienku, že vraj nikdy nevydávali a nepredávali toľko kvalitnej literatúry a toľko klasiky (domácej i zahraničnej) ako v čase krízy. Teda v čase, keď sú naše životy vystavené otrasom, skúškam a prázdnote, keď jednou z mála istôt a hodnôt preverených časom je umenie, a teda aj literatúra…“
Revue svetovej literatúry 2/2013 „prináša kratšie i dlhšie texty autorov narodených po roku 1970 a reflektuje situáciu v súčasnej španielskej literatúre, ktorá mimoriadne praje poviedkam, minipoviedkam, mikropoviedkam. … Opätovne sme sa presvedčili, že odveké nosné témy španielskej literatúry, láska a smrť, sú prítomné aj v najnovších textoch…“ (E. Palkovičová). Okrem krátkych a kratších próz sú do revue zaradené ukážky z diel niekoľkých básnikov. Jeden z nich, Rafael Ballesteros vlani navštívil Bratislavu.
Popri výbere zo španielskej poviedkovej literatúry a ukážok zo súčasnej poézie nájdete v čísle tri poviedky Sergeja Dovlatova, úvahy Dubravky Ugrešičovej, informáciu o udeľovaní Ceny Jána Hollého a prémií Literárneho fondu a iné.

Revue svetovej literatúry 1/2013

RSL 1/2013 Prvé tohtoročné číslo je venované gruzínskej literatúre. Možno budú prekvapení najmä mladší čitatelia, ktorí sa dosiaľ s touto literatúrou nestretli. No toto vydanie RSL je zamerané práve na nich. Témy poviedok i ukážky z niekoľkých románov sa týkajú mladej generácie a o poézii sa to dá povedať takisto. Stretneme sa tu s mladým chlapcom bez domova, dočítame sa o vzťahoch medzi synom a otcom. Veľa napovedia už i názvy poviedok Hviezda, čo spadla do kaluže či Vlasy Bereniky, Týždeň snov alebo Džínsová generácia. Texty, ktoré vybral Valerij Kupka a preložili ich osvedčení prekladatelia – on sám, jeho manželka Ivana Kupková, Juraj Andričík a Ján Štrasser sú nabité energiou. (Boli prekladané z ruštiny, lebo prekladatelia z gruzínčiny momentálne v umeleckom preklade nepôsobia.) Mená autorov vám budú neznáme, lebo na Slovensku už vyše dvadsať rokov z gruzínskej literatúry nič nevyšlo. Akoby gruzínska literatúra pre nás prestala existovať, s Gruzínskom sa stretávame iba v novinách či v televíznom spravodajstve. Lenže táto krajina má tisícročné tradície i bohatú kultúru a je načase, aby sme sa o jej súčasnosti dozvedeli viac.
Blok gruzínskej literatúry dopĺňajú preklady poézie lužickosrbských básnikov Róže Domašcyny a Benedikta Dyrlicha z pera Dany Podrackej a Jána Zambora. Nechýbajú ani recenzie a ako každý rok pripájame bibliografiu celého predchádzajúceho ročníka, ktorej autorom je Peter Kerlik.
Na obálke i vnútri čísla sa stretnete s fotografiami dvoch súčasných gruzínskych fotografov Nino Tsavy a Gurama Cibachšviliho.