Revue svetovej literatúry 4/2016
Milí čitatelia,
V poslednom čísle tohto roka vám ponúkame neobyčajný výber textov z rôznych literatúr 20. storočia, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú slávneho diela španielskeho velikána Miguela Cervantesa y Saavedru – Dômyselného rytiera dona Quijota de la Mancha. Celý rok si svet mnohorako pripomínal výročia tohto autora a jeho diela (spolu s výročím Shakespearovým) a my sme radi, že Vám niektoré vynikajúce texty spojené s nimi môžeme predstaviť aj na stránkach RSL. Autorkou myšlienky aj zostavovateľkou výberu je hispanistka Paulína Šišmišová.
Súčasťou výberu sú dva dôležité nové preklady diel, ktoré už po slovensky známe boli: kapitola z románu Don Quijote v interpretácii Evy Palkovičovej a najznámejšia poviedka J. Borgesa Pierre Menard, autor Quijota v preklade Barbary Ďurčovej.
Rytier smutnej postavy a jeho zbrojnoš inšpirovali za štyristo rokov básnikov aj prozaikov, ale ešte výraznejšie novovekých mysliteľov. Preto výberu dominujú „cervantesovské“ a „donquijotské“ eseje. Medzi autormi sú veľmi známe mená ako Thomas Mann, Vadimir Nabokov, Péter Esterházy či Sándor Márai, filozof a spisovateľ baskického pôvodu Miguel de Unamuno, no dúfame, že Vás zaujme aj jeden z najznámejších súčasných rumunských esejistov Horia-Roman Patapievici, mexický spisovateľ Jorge Volpi alebo Uruguajčan Eduardo Hughes Galeano.
Venujeme sa aj slovenskej recepcii Dona Quijota: z článku Anikó Dušíkovej sa dozviete veľa prekvapivých súvislostí slovenského príbehu Dona Qujiota a príspevok Zsófie Kiss-Szemán sa z tohto pohľadu venuje dielu Cypriána Majerníka.
Veríme, že Vás básne, poviedky, mikropoviedky, úryvky z románov aj eseje zaujmú a budete mať z čítania zážitok.
Ďakujeme Vám za prejavenú priazeň v tomto roku a želáme Vám veľa dobrého čítania aj do toho nasledujúceho.
Redakcia
Revue svetovej literatúry 3/2016
Milí čitatelia,
tretie tohtoročné číslo Revue svetovej literatúry ponúka výber z írskej a škótskej literatúry. Prípravu tohto čísla predznamenali už írski autori, ktorí sa objavili na stránkach RSL v prvom čísle tohto roka (John Boyne, Dáithí Sproule, Deirdre Brennanová, Alan Titley). Tzv. írske číslo s väčším blokom ukážok z írskej a škótskej prózy a poézie sme predstavili naposledy v roku 2012, predtým v roku 2001 a 1998.
Súbor prozaických textov, sústredený na súčasnú tvorbu, vybrali prekladateľky Lucia Halová a Barbora Kráľová. Ich cieľom bolo predstaviť diela úspešných a oceňovaných poviedkarov a románopiscov, ktoré najlepšie napĺňajú slávnu tradíciu írskeho rozprávačstva a okrem toho, ako zostavovateľky priznávajú, sú blízke nášmu, domácemu vnímaniu sveta. Vo výbere sa nachádzajú aj mená, ktoré už čitateľom RSL nie sú neznáme (Anne Enrightová či Colm Tóibín), ale aj viaceré také, ktorých tvorbu ešte nemali možnosť čítať po slovensky.
Na doplnenie predstavy o fenoméne írskej rozprávačskej tradície Lucia Halová pripravila veľmi podnetný rozhovor s „novodobým“ írskym rozprávačom Keithom Corcoranom.
Ukážky zo škótskej literatúry nájdete v druhej časti čísla, okrem iného aj škótsku detektívku v štýle „tartan noir“ v diele Lin Andersonovej (v preklade Michala Komžíka) alebo úryvky z diela Irvina Welsha, presláveného románom (a filmom) Trainstpotting. Poéziu vybrala Danica Hollá. Rozhodla sa pre výber z diela súčasného írskeho básnika Denisa O´Driscolla a ponúkla niekoľko ukážok zo staršej írskej poézie, z tvorby Dory Sigerson Shorterovej, Samuela Lovera, Jonathana Swifta. Preložila ich Jana Kantorová-Báliková. Výber z poézie básnika zo Škótskej vysočiny Johna Glendaya preložil Martin Kubuš.
Číslo sprevádzajú ilustrácie známeho írskeho komika, spisovateľa a herca Dylana Morana. Jeho dielo v skratke predstavuje Lucia Halová v medailóniku na strane 166.
Na koniec sme zaradili článok Lívie Paszmárovej venovaný zosnulému maďarskému spisovateľovi Péterovi Esterházymu, ktorého smrť sa hlboko dotkla celej európskej kultúrnej spoločnosti.
Veľmi sa tešíme, že aj na príprave tohto čísla sa zúčastnil veľký počet prekladateľov a prekladateliek. Viacerí z nich sú síce ešte veľmi mladí, ale už majú skúsenosti s prekladom (aj v RSL) a najmä prekladajú s láskou, vášňou a zodpovedne.
Želáme Vám príjemné čítanie!
Redakcia
Revue svetovej literatúry 2/2016
RSL 2/2016 predstavuje tvorbu autoriek a autorov píšucich po nemecky, ale pochádzajúcich z rôznych kútov sveta. Zostavovateľkou je germanistka Jana Cviková, ktorá sa pri výbere sústredila na diela tematizujúce nemčinu ako literárny jazyk (otázku jazykovej identity) a na skúsenosť s prisťahovalectvom či utečenectvom. Výsledkom jej práce je súbor pomerne rôznorodých, ale veľmi zaujímavých prozaických, publicistických a jedného úplného dramatického textu súčasných hviezd nemeckej literatúry ako Emine Sevgi Özdamar, Terézia Mora, Olga Grjasnowa či Marica Bodrožić, aj začínajúcich autoriek (Shida Bazyar).
Prinášame aj ukážky z pripravovaných knižných prekladov próz veľmi populárnej Eleny Ferrante a Lucie Berlin. V neposlednom rade dávame do pozornosti Epštejnovu esej, ktorá je súčasťou improvizovanej trilógie súčasnej ruskej publicistiky na stránkach RSL v preklade a so sprievodnou úvahou Petra Birčáka.
Číslo je sprevádzané fotografiami z výstavy Strach z neznámeho v Kunsthalle Bratislava.
Revue svetovej literatúry 1/2016
Prvé tohtoročné číslo Revue svetovej literatúry tentoraz namiesto väčšieho bloku z konkrétnej literatúry alebo témy prináša rôznorodé texty z viacerých zemepisných oblastí.
Ponúka malú ukážku z gréckej literatúry, z diel charizmatického mladého gréckeho poviedkara Jannisa Palavosa (1982) a jednej z najvýznamnejších básnických osobností gréckej súčasnosti, poetky Kiki Dimula (1933).
Z novej maďarskej prózy predstavujeme dvoch autorov. Gábora Szappanosa (1962) textom Chladnokrvná milosť, ku ktorému ho inštpiroval T. Capote, v preklade Karola Wlachovského a režiséra a pedagóga Petra Gárdosa (1948) ukážkou z románového debutu (medzičasom už aj sfilmovaného) Ranná horúčka v preklade Lucie Satinskej.
František Hruška preložil úryvok z diela Len dvadsať minút úspešnej talianskej spisovateľky Chiary Gamberale (1977), Elena Diamantová úryvok z knihy nemeckej autorky Bärbel Reetzovej Hesseho ženy.
Vybrali sme aj niekoľko zaujímavých diel z írskej literatúry, zastupujú ju John Boyne, Dáithí Sproule, Deirdre Brennanová či Alan Titley.
Peter Birčák po Svetlane Alexijevičovej predstavuje ďalšiu vynikajúcu osobnosť, ruskú psychologičku a publicistku Ľudmilu Petranovskú a jej esej Nemlč. Posttraumatický syndróm národného rozsahu. Môžete si prečítať aj esej prekladateľky českej a slovenskej literatúry do ruštiny Niny Šuľginovej Minulosť, ktorá je vždy so mnou o skúsenostiach s prekladmi diel slovenských autorov. Preložila ju Eva Maliti. Okrem preložených textov číslo ako vždy obsahuje aj knižné recenzie.