Revue svetovej literatúry 4/2011
Posledné číslo v roku 2011 ponúka kultúrne zmiešaný výber z diel autorov, ktorí majú spoločný jazyk, v ktorom píšu - jazyk nemecký. Ide väčšinou o druhú generáciu z rodín prisťahovalcov, ktorí prišli do Nemecka za prácou najmä z oblasti Stredozemného mora a krajín severnej Afriky. Dlhšie pripravované číslo zostavili Monika Riedel a Slávka Rude-Porubská.
V čísle nájdete aj verše mexického básnika Octavia Paza, laureáta Nobelovej ceny za rok 1990, esej o tohtoročnom laureátovi Nobelovej ceny, švédskom básnikovi Tomasovi Tranströmerovi, pravidelnú rubriku recenzií Knihy a autori - všetko v sprievode fotografií Jana Sekala.
Revue svetovej literatúry 3/2011
Tentoraz sa zostavovateľ zameral na literatúru z oblasti Petrohradu a ako sám píše: „... táto literatúra nadväzuje na dlhodobý tvorivý spor dvoch hlavných centier Ruska – Moskvy a Petrohradu – dvoch hlavných miest, reprezentantov odvekého konfliktu v ruskom mentálnom vývoji: konfliktu medzi duchovnosťou a racionalitou, konzervativizmom a pokrokom, kultúrnou tradičnosťou a kultúrnou otvorenosťou.“
V čísle sa stretnete s mnohými menami prozaikov a básnikov, niektoré sú už u nás známe, napríklad P. Krusanov, Jelena Švarcová, Valerij Popov a iní, ďalšie práve objavujeme.
Okrem toho výber dopĺňajú eseje o súčasnej petrohradskej próze, poézii, divadle a o leningradskom výtvarnom undergrounde. Valerij Kupka vo svojej úvodnej stati cituje literárneho vedca Vladimíra Toporova, ktorý vymedzuje tri základné črty petrohradského textu: 1. metafyzickú pohrúženosť hrdinu do seba, 2. miesto ako literárnu postavu, 3. prevahu uvažovania nad opisom v zápase medzi rozumom a citom.
Petrohrad je mesto prelud, fantóm, mesto, ktoré vyrástlo na fínskych močiaroch ako výsledok fantasmagorickej idey jeho stvoriteľa cára Petra I. (V. Kupka.) Sergej Nosov (1957) píše: Narodil som sa na Sennom námestí, vyrástol som tam a bývam vedľa neho. Je také miesto v Petrohrade – Senné námestie. Na ňom a v jeho okolí sa odohráva dej románu Zločin a trest. Raskoľnikov vo finále románu bozkáva jeho špinavú zem. Sám Dostojevskij si tu raz kúpil od vojaka krížik na retiazke a hneď si ho aj zavesil na krk.... Raz som sa po Sennom prechádzal spolu s ďalšími spisovateľmi a nejaký podnapitý bezdomovec nám ponúkol nič viac a nič menej ako pamätnú tabuľu z miesta súboja a smrti nášho národného básnika A. S. Puškina! Táto tabuľa sa už roky považovala za ukradnutú. My sme ju získali za dve fľaše vodky...
Som presvedčená, že niektoré z textov a básní vyrazia čitateľovi dych. Som rada, že takto priložíme ďalšiu tehličku na veľkolepú stavbu poznávania svetovej literatúry a kultúry. Okrem toho sa stretnete so vzácnym textom Sašu Ilića a Jetona Neziraja, nazvaným Korešpondencia zradcov. Ilić je Srb a Neziraj je kosovský Albánec. Príspevok preložil Ľubomír Králik. Ako vždy výber zakončí pravidelná rubrika Prekladatelia v čísle a Knihy a autori.
Revue svetovej literatúry 2/2011
Toto najdlhšie pripravované a viacstranové číslo Revue svetovej literatúry ponúka unikátny výber zo súčasnej gréckej literatúry a slovenským čitateľom tak predstavuje autorov doposiaľ neznámych. Číslo prináša aj zoznámenie sa s argentínskou literatúrou a bohatú recenznú prílohu.
Revue svetovej literatúry 1/2011
Rakúske číslo Revue svetovej literatúry. Prináša široký výber ukážok próz a básní známych i menej známych rakúskych autorov.
V čísle: Ľ. Petraško; N. Gstrein (A. Handzová); D. Glattauer, Th. Glavinic (J. Čakanek); R. Kaiser-Mühlecker (M. Brečková); F. J. Czernin, J. G. Hammer, M. Kohlmayer (L. Šimon); E. Menasse (V. Deáková; A. Geiger (G. Bauernebl); G. Roth (J. Dvorský); A. P. Güttersloh, M. Jerschowová, K. Köttner-Benigniová, P. Kraft, G. Saiko (Ľ. Petraško); H. Raimund (M. Haugová); J. Jankovič; L. Briedis (J. Tesařová; E. Hidvéghyová; Knihy a autori; P. Kerlik: Bibliografia XLVI. Ročníka RSL