Revue svetovej literatúry prežila svoj skon
Revue svetovej literatúry onedlho oslávi päťdesiat rokov vychádzania. Z toho dvadsať rokov časopis vedie šéfredaktorka Jarmila Samcová, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi – ďalšie jubileum! – tohto titulu odsúdeného na zánik ujala. Dnes má časopis nielen svojich stálych odberateľov, ale aj mladých čitateľov a ďalej napĺňa slová z motta k prvému číslu: Je oknom dokorán otvoreným do sveta.
Ste už dvadsať rokov šéfredaktorkou Revue svetovej literatúry – pamätáte sa, odkedy časopis čítate?
Celkom presne nie, ale pamätám si, ako som chodievala do redakcie revue na bratislavskej Štefánikovej ulici, tam, kde kedysi sídlil Zväz slovenských spisovateľov. Bolo to v suteréne a sídlil tam aj Romboid. Zišla som po niekoľkých schodíkoch, za odchýlenými dverami som uvidela Paľka Vilikovského… Prečítajte si celý rozhovor so šéfredaktorkou Jarmilou Samcovou v denníku Pravda.
Helena Dvořáková. Pravda, 18.12.2014.
Časopis Revue svetovej literatúry 1/2013
Aktuálne číslo je venované Gruzínsku, krajine, v ktorej žijú ľudia s krásnymi menami, krajine starobylej a drsnej, exotickej a dlho aj sovietskej. Už z úvodu Valerija Kupku, ktorý zostavil, je jasné, že gruzínski spisovatelia necítia animozitu voči Rusku. Diela mnohých sú do ruštiny prekladané a v Rusku sú oceňované. Nakoniec, aj v slovenčine ich čítame len vďaka ruským prekladom. Ak sú texty v gruzínskej RSL reprezentatívne, tak môžeme konštatovať, že Gruzínci rozprávajú príbehy radi a šikovne, neplytvajúc pri tom slovami. Vynikajúci je výber z poézie, pozoruhodný je úryvok z románu Davida Turašviliho Džínsová generácia, opisujúci skutočný príbeh skupiny mladých ľudí, ktorí sa začiatkom 80. rokov pokúsili do Turecka uniesť gruzínske lietadlo a utiecť tak z krajiny, kde „nedokázali ušiť džínsy“. Vynikajúce prvé číslo 49. ročníka mimoriadne cennej Revue.
Juraj Kušnierik
.týždeň 23/2013, Bratislava : W PRESS a.s., 3. jún 2013, s. 60.
Nad „africkými“ číslami Revue svetovej literatúry
1/2006, 2/2006, 3/2010
Revue svetovej literatúry venovala v poslednom období svoj priestor aj súčasnej africkej literatúre. Frankofónnu Afriku predstavila Martina Šímová, anglofónnu Dobrota Pucherová.
Tematické čísla predstavujú našim čitateľom tvorbu afrických autorov, no kým výber z frankofónnych autorov sa sústredí na literatúru afrického kontinentu, ten anglický otvára väčší priestor autorom afrického pôvodu, žijúcim v Európe a USA…
Revue svetovej literatúry 2/2012
Revue svetovej literatúry (RSL) je slovenským literárnym zázrakom. Vznikla v šesťdesiatych rokoch, so cťou prežila normalizáciu a vďaka výbornej práci šéfredaktorky Jarmily Samcovej sa jej darí aj v trhových podmienkach. Každé číslo je poznávacím zájazdom do literárnych svetov, ktoré by sme bez RSL nahliadali len cez úzku štrbinu sporadických slovenských či (častejšie) českých prekladov. Aktuálne číslo, venované fínskej literatúre, neobyčajne vysoký „kvalitatívny priemer“ RSL ešte presahuje. Zuzane Drábekovej a tímu prekladateľov z fínčiny a švédčiny sa v ňom podarilo vytvoriť nielen farebnú, ale ešte k tomu aj mimoriadne atraktívnu mozaiku toho, čo dnes fínsku literatúru tvorí. Máme tu ukážku z detektívky aj z filozofickej úvahy, je tu poézia, sú tu poviedky aj úryvky z románov. Človeka, ktorý vníma Fínsko a Fínov len cez zaužíva né stereotypy, prekvapí humor, ľahkosť, ako aj žánrová a tematická pestrosť. Autori sú Fíni, fínski Švédi a jedna fínska Ruska (román fínskej Slovenky Alexandry Salmela je v RSL recenzovaný). Súčasná fínska literatúra je nesmierne bohatá. A pritom, ako sa dozvedáme z informačne bohatého textu Milana Žitného, prvé beletristické dielo vo fínčine (román Sedem bratov od Aleksisa Kiviho) vzniklo až v roku 1870. V roku 2014 bude Fínsko čestným hosťom Frankfurtského knižného veľtrhu. Nuž, zdá sa, že hokej nie je všetko.
Juraj Kušnierik
.týždeň 31/2012, Bratislava : W PRESS a.s., 30. júl 2012, s. 47.
Revue svetovej literatúry 3/2011
Tento časopis má takmer 50 rokov a každé číslo vie čitateľa niečím zvláštnym osloviť. Tentoraz je venované ruskej literatúre z oblasti Petrohradu. Výber z poézie a prózy, eseje o ich vývine, aj o divadle a undergroundovom výtvarníctve zostavil prekladateľ, básnik a editor, vysokoškolský pedagóg Valerij Kupka. Petrohrad pokladá za kolísku umeleckej avantgardy a intelektuálnej literatúry. Pri porovnávaní petrohradskej a moskovskej literárnej scény pripisuje moskovskej istú agresívnosť, čo sa odráža aj v tom, že v slovenských pomeroch je petrohradská menej známa. „Táto literatúra nadväzuje na dlhodobý tvorivý spor dvoch hlavných centier Ruska – Moskvy a Petrohradu – …, reprezentantov odvekého konfliktu v ruskom mentálnom vývoji: konfliktu medzi duchovnosťou a racionalitou, konzervativizmom a pokrokom, kultúrnym tradicionalizmom a kultúrnou otvorenosťou.“ Zaujímavé sú úryvky z diel petrohradských autorov, i minimonografie o nich. Texty petrohradských autorov preložili naši najvýznamnejší súčasní rusisti: Juraj Andričík, Ivana Kupková, Valerij Kupka, Ján Štrasser a Ján Zambor, z mladších Katarína Ciprusová. Revue obohacujú reprodukcie výtvarných diel, fotografie, portréty petrohradských spisovateľov i slovenských prekladateľov. Dozvieme sa všeličo, napríklad aj o románe, ktorý pozostáva z jednej sto stranovej vety.
Gabriela Rakúsová
.týždeň 1-2/2012, Bratislava : W PRESS a.s., 9. január 2012, s. 67.
Časopis Revue svetovej literatúry 2/2007
Keď už hovoríme o prekladateľkách a prekladateľoch, nemôžeme obísť Revue svetovej literatúry. Tento almanach má už 43 rokov, no kríza stredného veku mu zďaleka nehrozí. Štyrikrát za rok vydáva Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry 160-stranovú brožúru, venovanú vždy literatúre z jednej jazykovej oblasti. Vždy – skutočne vždy – ide o objavné a vzrušujúce čítanie. Aktuálne číslo Revue je napríklad venované po portugalsky písanej literatúre, teda textom, ktorých autori žijú v Portugalsku, Brazílii, Angole či v Mozambiku. Básne Eugenia de Andrade, kresťanské alegórie Sophie de Mello Breyner Andresen, príjemný Vidiecky koncert Luiza Antonia de Assis Brasil, úsmevná pseudohistória Joăa Ubalda Ribeiru, ostré brutalitky Rubéma Fonsecu, smutné angolské Príbehy z nášho predmestia od Josého Luandína Vieiru (aj ich mená znejú ako poézia)… Revue svetovej literatúry nám pod vedením šéfredaktorky Jarmily Samcovej koriguje súradnice: nie, nie sme centrom sveta, silná literatúra vzniká aj v Portugalsku či Mozambiku a Coelho nie je jediný, ba možno ani nie najlepší brazílsky spisovateľ. Revue svetovej literatúry je cestovnou kanceláriou, ktorá človeka za pár korún dopravuje do exotických častí sveta, pričom svojich klientov vodí na miesta, kde žijú skutoční ľudia svoje skutočné životy. Celé sa to pritom deje úplne nenápadne. Je to podobné, ako hudobná alternatíva – musíte si ju sami hľadať, no keď ju nájdete, viete, že patríte do „spolku vyvolených“, ktorí vidia, počujú, čítajú to, čo iní na vlastnú škodu prehliadli.
Juraj Kušnierik
.týždeň 37/2007, Bratislava : W PRESS a.s., 10. september 2007, s. 69.
Časopis Revue svetovej literatúry 2/2005
Vo svete módnych vĺn je časopis vychádzajúci 41 rokov unikátom. Ak je tým časopisom Revue svetovej literatúry, tak je to unikát nesmiernej ceny. Je pohľadom do sveta, je ochutnávkou viac či menej známych literatúr, je školou prekladu, je učiteľom čítania. Aktuálne číslo je venované anglickej literatúre. Tá nám našťastie nie je úplne neznáma. Minimálne McEwana, Barnesa a Sillitoa poznáme zo slovenských a českých prekladov. Vymenovať autorov, ktorých poviedky, básne či úryvky z románov v Revue možno nájsť, je zbytočné. Stačí povedať, že výber je fascinujúcou mozaikou toho, čo a ako sa v súčasnom Anglicku píše. „Úlohou dobrej literatúry je ukázať nevyčerpateľnú zložitosť ľudskej osobností a motivácie jej činov,“ píše v jednom z informačne bohatých sprievodných textov Danica Hollá-Terenová, ktorá celý výber zostavila. Angličania nám túto „nevyčerpateľnú zložitosť“ ukazujú z mnohých uhlov, no vždy tak, že jej rozumieme. Na rozdiel od svojich kontinentálnych kolegov nezanevreli na príbeh, neunikajú zo sveta, v ktorom žijú, a nepohŕdajú čitateľmi. Okrem anglickej literatúry sú v čísle aj básne palestínskeho básnika Mahmúdha Sopha a preklad Cigánskych romancí F. G. Lorcu. A ešte recenzie v poslednej dobe vydaných kníh. Revue viac než len dopĺňajú reprodukcie slovenských výtvarníkov: Bočkayovej, Minárika, Filu, Csudaia, Fischera, Jankoviča, Sikoru, Rónaia a Kordoša. Revue svetovej literatúry je, podobne ako anglická literatúra, stále zárukou kvality.
Juraj Kušnierik
.týždeň 31/2005, Bratislava : W PRESS a.s., 1. august 2005, s. 57.