Revue svetovej literatúry 4/2012
Hlavnou témou posledného tohtoročného čísla Revue svetovej literatúry je literatúra písaná po anglicky autormi pochádzajúcimi z Indie a Pakistanu. Autorkou výberu je Danica Hollá. Vybrala vynikajúcich autorov, ktorí sa už etablovali na svetovom knižnom trhu, boli medzi navrhnutými na Man Bookerovu cenu, získali Pulitzerovu cenu, preložili ich do viacerých jazykov. Poviedku D. Mueenuddina, Elektrikár Navábdin ocenil Salman Rushdie ako najlepšiu poviedku od autora z danej oblasti. My týchto spisovateľov a básnika zatiaľ nepoznáme (s výnimkou Aravinda Adigu, ktorého Biely tiger vyšiel aj v slovenskom preklade vo Vydavateľstve Tatran).
Bude to teda čitateľská výprava za objavmi – veríme, že to bude stáť za to. V tých poviedkach pulzuje život, často veľmi krutý, ale i plný vášní. Úvodnú stať napísala autorka výberu D. Hollá a k prehĺbeniu nášho poznania prispela aj slovenská indologička Dr. Anna Rácová esejou o mieste angličtiny v Indii a indickej literatúre písanej po anglicky. V časti čísla vyhradenej aktuálnym témam sa venujeme Nobelovej cene za literatúru roku 2012 a deväťdesiatemu výročiu úmrtia Marcela Prousta. Okrem toho prinášame verše holandského básnika Thomasa Möhlmanna (preložil Adam Bžoch) a ruskej poetky Anny Jablonskej, ktorá zahynula pri atentáte na moskovskom letisku Domodedovo (preložila Eva Maliti). Záver čísla tvoria preklady mladých prekladateľov, ktorí si vybrali zaujímavých autorov, známych i menej známych, žánrovo veľmi pestrých. Nechýba ani rubrika Predstavujeme autorov a Recenzie.
Obálka, na ktorej sú fotografie nášho spolupracovníka Jana Sekala, skvelo charakterizuje obsah čísla – len sa zadívajte na tie tvary a farby!
Revue svetovej literatúry 3/2012
Tretie tohtoročné číslo Revue svetovej literatúry venované súčasnej poľskej literatúre v období od roku 1989 po súčasnosť zostavila mladá polonistka Katarína Laučíková, ktorú pravidelní čitatelia Revue svetovej literatúry poznajú.
V čísle si prečítate poviedky A. Grodeckého Imbergov projekt, Svet podľa Čingischána, Anjel a Zlé sny neskutočného pána C., verše Z. Macheja, rozhovor K. Laučíkovej s G. Wroblewskim a D. Muszerom na tému, ako sa žije poľským umelcom v zahraničí, poviedky J. Rudnického Smrť českého psa, Červivý otčenáš, Hitler ručičky bozkáva a iné. Próza P. Huelleho Doktor Čeng a K. Sakoviczovej Človek ako sen o tanečníkovi Václavovi Nižinskom, bizarné prózy Lidije Amejkovej Svätci zo sídliska a verše mnohých súčasných básnikov.
Poľskí autori vždy prekvapovali, prekračovali hranice žánrov, inšpirovali sa magickým realizmom, i fantastickou literatúrou, nikdy im nechýbalo novátorstvo. Sú plní invencie, svieži, nechýba moment prekvapenia ani humor. Máte príležitosť zoznámiť sa s tvorbou vynikajúcich spisovateľov, ktorí sú u nás ešte málo známi, hoci takí blízki. Texty prekypujú snovosťou, zvláštnym magičnom.
Katarína Laučíková odviedla obrovskú fundovanú prácu… Vypravila sa za poznaním súčasnej poľskej literatúry a spolu s ňou objavujeme nové svety aj my. Jej výber je výberom poetky. Jozef Marušiak prispel smelou prózou J. Rudnického, plnou humoru — čo je zasa charakteristické pre Jozefa Marušiaka. Vítam Radovana Brenkusa ako prekladateľa poľskej poézie i Ivanu Džundovú‑Slivkovú (obaja sú z Prešova). Tak sa spojili sily najskúsenejších, skúsených i menej skúsených prekladateľov a výsledkom je číslo Revue, ktoré nezostarne — tak ako mnohé iné naše čísla. Jan Sekal prispel výberom poľskej umelkyne A. Tyczyńskej. Modernistického slovinského básnika Srećka Kosovela zasa pretlmočila Stanislava Repar.
Pozoruhodné sú aj recenzie našich prispievateľov. Nie sú to iba informatívne texty, ale hlbšie zamyslenia nad knihami, ktoré by vám v záplave publikácii na pultoch kníhkupectiev možno unikli.
Revue svetovej literatúry 2/2012
Druhé číslo RSL ročníka 2012 je venované súčasnej fínskej literatúre, zostavila ho Zuzana Drábeková, rovnako ako prvé číslo RSL, venované fínskej literatúre, ktoré vyšlo pred 8 rokmi. Prekladala ho početná skupina fínčinárov a švédčinárov (v texte sú zastúpení autori, ktorí píšu po fínsky aj po švédsky). Takéto vystúpenie je dôkazom, že fínskej kultúre sa u nás venuje dlhodobo systematická pozornosť, ale nielen to – že Fíni dbajú, aby sa o ich kultúre vo svete vedelo, lebo im samým na nej veľmi záleží.
Stretnete sa tu so známymi menami: Johanom Bargumom, Susanne Ringellovou, Bo Carpelanom, Bodil Lindforsovou, Danielom Katzom, Bengtom Ahlforsom, ale aj s autormi, ktorí ešte do slovenčiny preložení neboli, napríklad Philip Teir, Sinikka Nopola, Petri Tamminen, Emma Juslinová a iní.
Vo výbere je neobyčajná pestrosť, nájdete tu severskú zádumčivosť i prekvapujúcu vášnivosť i humor, to vzácne korenie, eseje, poéziu a všetko uzatvára fundovaná štúdia Milana Žitného, nazvaná Nielen Mika Waltari (K prekladovej recepcii fínskej literatúry na Slovensku).
Ilustrácie vybral Jan Sekal. Predstavíme Vám svetoznámeho maliara Akseli Gallena – Kallelu. Aktuálne prinášame recenziu parížskej výstavy o Borisovi Vianovi.
Pozoruhodná je aj naša rubrika Knihy a autori – venujeme pozornosť osemdesiatinám Umberta Eca a čerstvému vydaniu jeho románu Pražský cintorín, aj iným mimoriadnym knihám, ktoré vyšli v poslednom čase. Recenzenti napísali svoje články s hlbokou erudíciou. Odporúčam, aby ste neprehliadli text, ktorý preložil Ján Keresty z výrazného fínskeho nárečia do výrazného slovenského nárečia a doplnil ho aj slovníkom. Preklad sa volá Boh zabanoval, autorkou je Sinikka Nopola a ja si dovolím krátku ukážku z minipoviedky nazvanej Bulam u Parižu:
„Čula mi, že Pariž je varoš romantiky Pošla mi tam raz cez vikend zos jednu pajtašku. Šedla mi see tam u parku na lavočku a takoj prišol jeden a mi hutori, že mademoiselle, vy stvorena na ľubovaňe. Pošlam na hotel a popatrela mi na see do džveretka. Jak to von tak nahľe zbačil, čudovala mi še...“
Revue svetovej literatúry 1/2012
Prvé tohtoročné číslo Revue svetovej literatúry je venované predovšetkým írskej literatúre. V našej novšej histórii prvé „írske číslo“ vyšlo ako RSL2/2001, ani sa nám to veriť nechce – už uplynulo jedenásť rokov.
To prvé zostavila Danica Hollá a priniesli sme v ňom i esej Dermota Bolgera Mladá a sebavedomá literatúra o írskej literatúre . V časopise ste sa mohli stretnúť s menami, ako Bernard. MacLaverty, Seamus Heaney, Roddy Doyle, JohnMcGahern, Paul Durcan, Brian Moore, John Montague, Maeve Binchyová a Eavan Bolandová.
Pokračujeme teda v predstavovaní modernej írskej literatúry. Aj tentoraz je zostavovateľkou Danica Hollá, tak ako ňou bola aj v roku 2001. Vybrala skvelé poviedky od skvelých autorov. (Poviedkou povieme to, čo sa dá ťažko vyjadriť inou literárnou formou. Najlepšie vypovedá o ľudskej osamelosti o rozmaroch a vášňach srdca, o malých nesplnených túžbach, rozčarovaniach, stratách a brutalitách, o sexuálnych väzbách, často deštruktívnych, patologických a inokedy celoživotných. Trpkosť, nostalgia, anonymita mesta, dusivá provinčnosť lakomstvo, tvrdosť a odcudzenie i nečakané komické eufórie – toto všetko dobrá poviedka unesie – píše Danica Hollá.) A výborné verše. Jednu z uverejnených básní Vám zacitujeme:
Eiléan Ní Chuilleanáinn: Pranie
Vyper človeka zo zeme,
odsekni ľudskú schránku.
Šesť metrov pod nami je chladná zem,
Veľmi čistá.
Vyper muža zo ženy:
Cudzí pot z jej kože, popol z vlasov.
Vyves ju na slnko, nech sa usuší,
Nech vyblednú modré škvrny na prsiach.
Žena a svet ešte stále nie sú
čisté ako mačka,
vyskakujúca na okennú rímsu s rybou v zuboch;
V jej zvedavých očiach odráža sa
neporiadok v izbe.
A žena začne umývať
vodu z ryby.
(Preložila Ildikó Drugová)
V revue nájdete Colma Toibína (nedávno vyšla v Artfóre kniha jeho poviedok pod názvom Prázdno v rodine), stretnete sa s menami, ako Ivy Bannisterová, Clare Boylanová, William Trevor, Edna O´Brienová a s celou družinou výborných írskych básnikov. Záver čísla tvorí hra Marie Jonesovej, Kamene vo vrecku. Mimo výberu z írskej literatúry tu nájdete aj pôvodný článok o významnom chorvátskom autorovi a kultúrnom dejateľovi 19. storočia so slovenskými a českými koreňmi Augustovi Šenoovi, ukážku z poézie rakúskeho básnika Michaela Donhausera v pretlmočení básnika Rudolfa Juroleka, esej Ernesta Sabata, Rozhodnutie a smrť a úryvok z diela švajčiarskeho autora rumunského pôvodu Catalina Doriana Floreska Jacob sa rozhodne milovať. V revue nájdete aj ďalšie pravidelné rubriky a ako zvyčajne Bibliografiu predchádzajúceho ročníka, ktorej autorom je Peter Kerlik.