Revue svetovej literatúry 4/2007
Milí čitatelia,
posledné tohtoročné číslo vás možno trocha prekvapí. Je ladené na inú nôtu, venuje sa detektívnym príbehom, pre vás možno prekvapujúco dielam nórskych autorov (ale nielen im). Päť poviedok nórskych spisovateľov uvádza esej mladého škandinavistu Miloša Švantnera. A o preklad sa podelili Miloš Švantner a jeho mladá kolegyňa Petra Mikulášová. Tá už debutovala na stránkach revue a nás teší, že sa jej darí prekladať aj pre vydavateľstvo Slovart. Na Nórov nadviaže švédsky autor, doma a v Európe už populárny Stieg Larsson ukážkou z románu Muži, čo nenávidia ženy v preklade Margity Gáborovej.
Všimnite si, prosím, už len názvy tých detektívnych príbehov: Pri telefóne smrť, Odpočívaj v pokoji, Slepá spravodlivosť, Muži, čo nenávidia ženy… Dúfam, že milovníkov kriminálnych románov potešíme a získame možno aj nových prívržencov tohto žánru.
Danica Hollá sa vo svojej eseji Baronesa anglického kriminálneho románu venuje dielu P. D. Jamesovej a jej esej dopĺňa ukážka z Jamesovej románu Záľuba v smrti. Týmito dvoma príspevkami chceme obrátiť pozornosť čitateľov na literárne hodnoty diela tejto anglickej autorky. Poľských básnikov St. Grochowiaka, J. Górzanského, A. Zagajewského a M. Swietlického prekladá Katarína Laučíková, ďalšia nádej slovenských prekladateľov poézie, ktorá sa už etablovala v RSL aj na festivale Ars Poetica a inde. Dielu tohtoročnej laureátky Nobelovej ceny D. Lessingovej sa vo svojej eseji venuje opäť Danica Hollá, naša dlhoročná spolupracovníčka. Okrem toho tu nájdete poéziu sýrsko-libanonského básnika s pseudonymom Adonis a opäť kriminálnu tému v úryvku z francúzskeho románu Tanguy Viela Mimo podozrenia v podaní Ivany Dobrakovovej. Výtvarný sprievod čísla tvoria ukážky z výstavy Dokumenta 12 Kassel (fotografie Ladislav Snopko) a článok Zuzany Bartošovej. Aj toto číslo je o čosi útlejšie. Prispôsobili sme sa – dúfam, že dočasnému – nedostatku financií. Je nepríjemné písať o takýchto veciach, ale fakt je, že bez podpory Ministerstva kultúry by takýto časopis, ako je náš, prežiť nemohol. A prirodzene, odrazí sa na ňom aj nižšia suma grantu. Spolu s vami dúfame, že v budúcom roku bude situácia priaznivejšia, že budeme môcť uskutočniť všetky zámery. Na jednotlivých číslach sa pracuje dlhé mesiace, niekedy aj vyše roka. Stojí to veľa námahy, trpezlivosti aj obetavosti. Teší nás, že nám zachovávajú priazeň dlhoroční čitatelia a že získavame nových čitateľov spomedzi mladých.
Budeme sa veľmi usilovať, aby sme vás nesklamali. Príležitostne ešte zabrúsime do detektívneho žánru, alebo aj do iných (napríklad do drámy), predstavíme nových autorov alebo tých známych v inom svetle. A prirodzene, budeme naďalej prinášať ukážky zo svetovej literatúry.
Želáme Vám do nového roku 2008 všetko najlepšie.
Revue svetovej literatúry 3/2007
Milí čitatelia,
tretie číslo Revue svetovej literatúry vám prináša opäť prekvapenia – dúfame, že príjemné. Predovšetkým je to krátky román modernej nizozemskej klasičky Helly S. Haasse Skrytý prameň, tajomný a poetický príbeh o dráme lásky spojený so záhadným domom a prírodou, ktorá ho obklopuje. Už viackrát sme uverejnili celé dielo, ak malo krátky rozsah, a niektoré z nich vyšli neskôr aj knižne. Spomeniem napríklad len Soničku Ľudmily Ulickej, alebo Hodváb od Alessandra Baricca. Navyše Skrytý prameň vyjde v preklade mladej prekladateľky Marty Maňákovej, o ktorej sa viac dozviete vnútri v čísle v príspevku Autori a prekladatelia. Medzi perly, ktoré nájdete v čísle, patrí rozhodne aj esej Jany Pálenlkovej o Mirceovi Eliadem, filozofovi, religionistovi a spisovateľovi, o ktorom sa dlho nemohlo písať, a preto ani jeho diela nevychádzali. Prečo to tak bolo, sa dozviete v eseji známej romanistky.
Srbská literatúra u nás tiež vychádza sporadicky. Ak vychádza, najväčšiu a možno takmer jedinú zásluhu na tom má Karol Chmel, ktorý systematicky predstavuje predovšetkým srbskú poéziu, ale aj prózu. Tentoraz sa stretnete s tromi menami – M. Marčetičom, N. Vasovićom a V. Pavkovićom. Je to mužná súčasná poézia, zrozumiteľná a otvorená, ktorá nepochybne prinesie nový tón i k nám. K ďalším výrazným osobnostiam, ktoré prispeli do nášho čísla, patrí Ildikó Drugová. So sebe vlastnou náročnosťou si vybrala ako tému ruského básnika Josipa Brodského. Napísala o ňom esej Josip Brodskij, básnik ponorený do kultúry, a doplnila ju prekladmi z jeho poézie. Slovinské poviedky z antológie najlepších slovinských poviedok vybral a preložil nestor slovenských prekladateľov Melichar Václav, ktorému sme nedávno gratulovali k jeho deväťdesiatym narodeninám. Sú to Drago Jančar, Jani Virk, Boštjan Seliškar a Polona Glavanová.
Dr. Vladimír Oleríny vlani potajme dovŕšil významné životné jubileum a získal veľmi vysoké španielske vyznamenanie Rad Alfonza X., Učeného. Fiktívny rozhovor s ním napísal Roman Brat, ďalší známy slovenský autor a prekladateľ. Týmto príspevkom chceme vyjadriť úctu prekladateľovi, ktorý publikoval v našom časopise od jeho založenia. Objavom pre našich čitateľov bude poézia Hilde Dominovej, nemeckej poetky v preklade Tomáša Gálla. Jej nevšedná poézia, rovnako ako nevšedný osud vás celkom iste zaujmú. Výtvarná teoretička Daniela Čarná prispela do nášho časopisu článkom o výstave umelcov, ktorí tvoria „Land Art” – umenie v prírode, či príroda umením? Zvyšok čísla dopĺňajú informácie o prekladateľoch a autoroch a recenzná rubrika Knihy a autori.
Revue svetovej literatúry 2/2007
Milí priatelia,
hľadanie kľúča na usporiadanie preložených textov do výberu z portugalsky písanej literatúry bolo spočiatku ťažké – ako nájsť spôsob, ktorý by čitateľov uviedol do takých rôznorodých a nie veľmi známych svetov?
Riešenie bolo, ako vždy, jednoduché. Keď bola pred niekoľkými rokmi portugalská literatúra hlavnou témou frankfurtského knižného veľtrhu, samostatná expozícia predstavovala Portugalsko ako krajinu, čo sa otvára moru, vetrom a diaľavám. Aj Katherine Vazová, americká autorka portugalského pôvodu, ktorú sme uverejnili v „portugalskom” čísle spred niekoľkých rokov, písala o povahe Portugalcov ako o individualistickej, hľadačskej a neohrozenej… Ako inak začať, ako z najzápadnejšieho výbežku Európy… Celkom prirodzene začíname výnimočným básnikom Eugeniom de Andrade. More, more a more píše v jednej svojej básni, ktorá dala meno ukážke z jeho poézie. Aristokratická Sophia de Mello Breyner Andresen svojimi poviedkami Cesta, Človek, Homér a Monikin portrét a básnik Núno Júdice (Medzi vtákom a rybou) sú trojica, ktorá otvára morské diaľavy, na konci ktorých nás prijmú brehy Brazílie, Angoly a Mozambiku. Rozsiahlejšia próza J. Cardosu Piresa dopĺňa ukážky z tvorby Portugalcov. Nepochybujeme, že čitatelia ocenia také preklady, ako je ukážka z románu Luiza Antónia de Brasil Vidiecky koncert, Rozprava o metóde, ktorej autorom je Sergio San't Anna či Niketche: príbeh o polygamii od Pauliny Chiziane. Nechceme vymenovať všetkých autorov – sú uvedení v obsahu – a všetci sľubujú plnokrvný čitateľský zážitok. Mimo bloku uvádzame verše argentínskeho básnika Maria Benedettiho a úryvok z Kehlmannovho románu o matematikovi Gaussovi Vymeriavanie sveta.
Prekladatelia, ktorí sa zúčastnili na príprave tohto čísla, sú sčasti skúsení a sčasti mladí adepti prekladateľského remesla. Pochádzajú z rozličných kútov Slovenska, niektorí dokonca žijú v zahraničí. Všetkých jednotlivo predstavujeme nášmu publiku. To je náš osobitný príspevok – zoznamujeme čitateľov s ľuďmi, čo sa so zápalom venujú jazykom a literatúre, rozhojňujú počet tých, ktorí si získavajú dobré meno a povesť svojimi znalosťami a rozhľadom a o ktorých by sa naša verejnosť možno ani inak nedozvedela. A tak vám želáme šťastnú plavbu.
Revue svetovej literatúry 1/2007
Milí čitatelia,
pre všetkých tých, ktorí majú radi dobrú literatúru, bude určite naše prvé tohtoročné číslo príjemným prekvapením. Tentoraz sme siahli po literatúre národa, s ktorým nás spája nielen zemepisná blízkosť, ale aj prelínanie histórie, ktorú máme sčasti aj spoločnú. A preto budeme tejto literatúre tak dobre rozumieť, budeme vedieť čítať aj medzi riadkami. Rumunská literatúra darovala svetu veľké mena, ale u nás sa napriek tomu neprekladá dostatočne. Jedným z dôvodov bude iste to, že ju málo poznáme. Prezrela som si dostupnú bibliografiu prekladov z iných literatúr do slovenčiny (1945 – 1960) i bibliografiu Revue svetovej literatúry. Nevyšlo toho veľa, a pri knižných vydaniach chýba obdobie 1960 až 2006, o ktorom nemám prehlaď. Niečo si pamätám – Mircea Eliade vyšiel v nedávnych rokoch. Preto je toto číslo veľmi významným prínosom k spoznávaniu rumunskej literatúry. Trio, ktoré ho pripravilo, zostavovateľka a autorka pôvodnej štúdie o súčasnej rumunskej kultúre a literatúre Dr. Libuša Vajdová, literárna historička a prekladateľka, Dr. Jana Páleníková, vysokoškolská pedagogička a skúsená prekladateľka, a doktorandka Ústavu svetovej literatúry SAV Eva Ťapajnová, významne prispeli k prehĺbeniu poznania súčasného Rumunska. Vždy všetko napokon záleží na ľuďoch.
Revue svetovej literatúry v uplynulých rokoch uverejňovala preklady z rumunskej literatúry, objavovali sa tam mená, ako Milota Bagoňová, Milan Resutík, Libuša Vajolová, Ľuba Vychovalá (veľmi agilný tandem), Ondrej Štefanko, tiež veľmi aktívny, dvojice, ktoré prekladali poéziu Miroslava Vojtěchova – Ján Švantner, Libuša Vajclová – Ivan Mojík, Hilda Bunčáková – Pavol Bunčák. Niektorí z nich už prekladať nemôžu, iní sa odmlčali. Nazdávam sa, že práve uverejnený vyber z rumunskej literatúry, v ktorom sa nájde próza, poézia, eseje i dráma, doplnený pôvodnou, aktuálnou štúdiou je nielen reprezentatívny, ale aj inšpiratívny. Predstavujeme vám aj dvoch súčasných výtvarníkov a obsah čísla doplňuje veľký príspevok o Bertoltovi Brechtovi (k nedávnemu výročiu), dve sci-fi poviedky belgického autora Th. Gunziga, rozsiahla recenzná rubrika Knihy a autori a Bibliografia 42. ročníka RSL.